Hracie automaty sú veľmi príťažlivé. Každý v nich nachádza, čo nájsť chce. A čo potrebuje. Odreagovanie po celodenných obchodných rokovaniach, rozptýlenie z úmorne nudného vysedávania v kancelárii a predovšetkým – zabudnutie. Zabudnutie, že sa mi v živote niečo nepodarilo, že som dostal päťku v škole, stratil prácu, utiekla mi žena, pokazili sa deti… Zabudnutie na všetky životné problémy a súženia.
Tie svietiace a blikajúce potvorky dokážu odstrániť všetky bariéry, postavia na roveň dôchodcov a školákov, nezamestnaných s úspešnými podnikateľmi. Stojí potom vedľa seba bok po boku a s nervozitou spoteným prstami strkajú do nenásytných útrob hracích automatov ďalšie a ďalšie mince. Kým nedôjdu. Potom sa začnú zháňať po ďalšej dávke. Ako narkoman po droge. Hracie automaty totiž znesú podľa psychológov v konečných stavoch otrockej závislosti porovnanie s heroínom či LSD. Aj konce môžu byť v mnohom podobné….
„Hranie, rovnako ako všetky ostatné drogy má v sebe v prvej fáze čosi príťažlivého,“ varujú odborníci na drogové závislosti. Droga musí ľuďom niečo prinášať, inak by sa do závislosti nedostávali. V tomto prípade príjemne šteklí nervy, udržuje človeka v stave akéhosi napätia, aktivity a podobne. Rovnako ako u klasickej drogy aj v tomto prípade sa postupne zvyšuje tolerancia, človek musí brať stále vyššie a vyššie dávky s rovnakým efektom. Nervový systém sa voči pôsobeniu drogy, v tomto prípade nejakého hracieho mechanizmu otupuje. Hráč, postupne so stratou kontroly prechádza do skutočnej závislosti.
Porovnateľný boom záujmu o hracie automaty vraj neprežila žiadna krajiny bývalého východného bloku. Počas prvých dvoch ponovembrových rokov zaplnili elektronické monštrá nielen stovky rýchlo zriaďovaných herní, ale aj každé voľné miestečko v tisícoch a desaťtisícoch reštaurácií, krčmách a krčmičkách. Stretnete sa s nimi na každom kroku, v Bratislave rovnako ako v zapadnutej oravskej dedinke. Z podnikavcov, ktorí stavili na hráčsku vášeň sa stali po pár mesiacoch milionári. Nezanedbateľné sumy zarábajú aj majitelia priestorov, ktorí požadujú za prenájom necelých dvoch štvorcových metrov potrebných pre umiestnenie jednej mašiny astronomické sumy. Vlastníci automatov však ochotne platia. Kasičky automatov sa napĺňajú s obdivuhodnou rýchlosťou. Hráčska vášeň si vyberá svoje obete nezávisle na veku, vzdelania či spoločenského postavenia.
Výherné a hracie automaty sú obrovský kšeft. Pre všetkých. Pre výrobcu, majiteľa automatov aj herní a v neposlednom rade aj pre miestne úrady, ktoré vyberajú za jeden stroj vysoký ročný poplatok. Plus daň z tučného, avšak ťažko preukázateľného príjmu do štátnej pokladnice. Jediný, kto prerába – a to výrazne – je hráč.
Šance obohrať naprogramovaný automat sú totiž mizivé. Matematici ich vyčíslili na iba 0.054%! Ľudské možnosti za naprogramovaným strojom viditeľne zaostávajú.
Keď hráč hádže mincu do automatu mal by si uvedomiť, že z matematického hľadiska je to to isté, ako by ju dobrovoľne hodil do kanála. Definícia hazardnej hry je taká, že ide vždy zásadne o hru, ktorej výsledok nezávisí na schopnostiach hráča. Vaše nádeje na výhru nadobúdajú z matematického hľadiska záporné hodnoty – teda z prísne logického pohľadu vlastne nemá zmysel hrať. Lenže hráči sa nesprávajú logicky… Keby sa správali, musia všetky herne skrachovať.