O všetkom čo život prináša…

Na túto otázku má každý z nás svoju vlastnú odpoveď. Jedni budú hovoriť o zdraví, iní o rodine, ďalší o láske, či o práci. Sú to všetko samozrejme dôležité hodnoty, ale patria naozaj medzi to naozaj najpodstatnejšie, o čo sa máme vo svojom živote snažiť?

Veľmi zaujímavé môže byť v tomto smere porovnanie ľudí so zvieratami. Aj vo zvieracom svete sú totiž určité priority a určité hodnoty. Jednou z najpodstatnejších je zdravie a telesná vitalita. Ak práve toto zvieraťu chýba, musí zahynúť, pretože si nie je schopné získať dostatok potravy, prípadne ono samo sa z tohto dôvodu stane potravou.

I zvieratá mávajú svoju „rodinu“ a žiaľ stáva sa, že z ich obetavosti a starostlivosti o potomstvo by si mohli brať príklad i mnohé ľudské matky.

Ďalej máme prácu. I zviera musí svojim spôsobom „pracovať“, aby si vo voľnej prírode uhájilo svoju existenciu. Snaží sa uživiť seba i svoje mláďatá, buduje si obydlie, trvalou bdelosťou sa chráni pred nebezpečím a nepriateľmi. Taktiež svojim spôsobom prejavovaná „láska“ je súčasťou zvieracieho sveta. Je napríklad známe, že niektoré druhy zvierat zotrvávajú vo vzájomnom „partnerskom vzťahu“ po celý život.

Je nepochybné, že človek stojí vyššie ako zviera. Ale pri porovnávaní najvyšších ľudských hodnôt s hodnotami zvieracieho sveta sme zatiaľ nenašli príliš veľké rozdiely. Hľadajme teda ďalej. Poviete – šport, kultúra. Áno, zvieratá nespievajú, nemaľujú ani nehrajú divadlo. Kultúru však tiež možno vnímať ako určité využitie voľného času, určitý druh rozptýlenia a odpočinku po práci, zameranej na získavanie nevyhnutných prostriedkov na prežitie. No a odpočinok, ako sa na to takto pozrieme, snahu po rozptýlení a určitú hravosť možno pozorovať i u zvierat.

V čom sa teda od nich zásadným spôsobom odlišujeme? Ak budeme trvať iba na horeuvedenej škále hodnôt, tak v podstate v ničom. A predsa tu niečo musí byť, niečo, čo nás od nich zásadným spôsobom odlišuje. Čo je to teda?

Nechajme sa poučiť najvyššou autoritou, ktorej slová, týkajúce sa položenej otázky sú zaznamenané v evanjeliách. Jeho odporúčanie je akoby osobitne určené ľuďom dnešnej doby, ľuďom utopeným vo svojich každodenných problémoch. Veľký Učiteľ života hovorí:

„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a čo budete piť. Pozrite na vtákov. Nesejú, nežnú, ani do sýpok nezhromažďujú, ale váš Otec nebeský ich kŕmi. Či vy nie ste oveľa viac ako oni? Nebuďte teda ustarostení a nevravte: „Čo budeme jesť?“ – alebo: „Čo budeme piť?“ Váš Otec totiž vie, že všetko toto potrebujete. Hľadajte teda najprv kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko toto sa vám pridá“.

Pozrime sa však vôkol seba. V úplnom protiklade s horeuvedenými slovami vidno všade iba ľudí zavalených starosťami, všade počuť iba ponosy a cítiť rezignáciu z toho, ako zle sa žije. Avšak v prísľube, že ak budeme hľadať v prvom rade hodnoty „kráľovstva nebeského“, potom sa nám všetko to ostatné potrebné k životu pridá, je predsa jednoznačné uistenie o dostatku všetkého potrebného, ak sa budeme riadiť týmto pravidlom. Ak teda trpíme nedostatkom a strádame môže to tiež znamenať, že naše hľadanie Svetla a Pravdy nebolo úprimné a dostatočné.

Chápeme teda, čo je tým najdôležitejším v živote človeka? Tým najrozhodujúcejším, čo nás odlišuje od zvierat? Je to schopnosť hľadať a následne vedome uchopiť Pravdu o živote! Svätou povinnosťou človeka je stať sa vedomým! Odhaliť zmysel vlastného života a tajomstvo, kým vlastne sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Iba úsilím o poznanie Pravdy o živote môžeme naplniť hodnotu vlastného človečenstva! Lebo iba človeku, ktorý kráča týmto smerom sa začne postupne odhaľovať pravý zmysel, účel a podstata všetkého čo jestvuje. Iba takýto človek môže chápať a následne dávať pravú hodnotu všetkému, čo vzniká jeho rukami.

Bola tu napríklad reč o kultúre. Ak ale kultúra, či umenie nenesú v sebe úsilie a snahu po obsiahnutí a postihnutí univerzálnej Pravdy, ak neusilujú o ušľachtilosť a vzlet k hodnotám „kráľovstva nebeského“, nie je celá kultúra a umenie ničím iným, ako rozptýlením zvieraťa. No a obdobne je tomu vo všetkých oblastiach nášho života! Iba neustála snaha ľudí o tie najvyššie hodnoty aké jestvujú, môže dať pravú hodnotu všetkým veciam, ktoré ich obklopujú. Kde tohto úsilia niet, tam sa postupne strácajú všetky hodnoty a nastáva rozklad.

Kde sú však ľudia, ktorí sa snažia plniť to najdôležitejšie? Koľko je takých, ktorých vnútro sa aspoň určitú časť dňa, alebo týždňa snaží o pochopenie a postihnutie pravdy o živote a jeho zmysle?

Ale iba ten, kto hľadá, môže aj nájsť! Iba ten, kto prosí, môže aj dostať! Iba tomu, kto klope, môže byť otvorené! Bez námahy nám samo nespadne do lona absolútne nič! Ak však človek nechce podstúpiť túto námahu, bude po celý život bitý nízkosťou vlastných živočíšnych cieľov a nakoniec zomrie v strachu, v nepochopení a úplne nevedomý, ako …zviera.

Ale zviera v rámci svojho druhu napĺňa zmysel vlastného bytia, kým človek, stojaci druhovo vyššie tak nečiní. Lebo napriek svojim vyšším možnostiam a predpokladom žije prakticky iba na úrovni síce inteligentného, ale predsa len zvieraťa. A tak, z vyššieho hľadiska – z hľadiska skutočnej hodnoty vlastného bytia každého jednotlivého tvora vo stvorení je oveľa cennejším ten, kto tieto hodnoty naplňuje, ako ten, kto ich neplní a kto sa o to ani len trochu nesnaží! Z tohto hľadiska stojí potom „domýšľavý pán tvorstva“ vo svojej vnútornej úbohosti a neschopnosti realizácie zmyslu vlastného bytia pod zvieraťom. Až sem to došlo!

Vzchopme sa preto! Zamyslime sa nad doposiaľ nedocenenou hodnotou úsilia po hľadaní Pravdy. Hodnotou, ktorá má schopnosť naplniť a dokonca i ďaleko presahuje tento náš pozemský život. Zamerajme preto svoje životné úsilie k hľadaniu Pravdy! K hľadaniu a nachádzaniu hodnôt „kráľovstva nebeského“! Potom akoby samé od seba odpadnú všetky starosti, ktoré nás zaťažovali! Pocítime, ako je nám až zázračným spôsobom urovnávaná cesta nášho života. Lebo ak sa my budeme snažiť o to, o čo sa ako ľudskí tvorovia snažiť máme, je predsa určením Pána, že všetko ostatné, čo budeme potrebovať k dôstojnému životu na tejto zemi sa nám pridá.