O všetkom čo život prináša…

Žijeme vo zvláštnej a historicky výnimočnej dobe revolučných zmien. Najprv to boli revolučné pohyby v strednej Európe, potom priši na rad arabské krajiny a teraz najnovšie Ukrajina. Avšak každého priemerného človeka sa zmocňuje znechutenie a odpor, keď vidí, aké násilie, aká agresivita a aká ľudská nízkosť tieto revolučné pohyby sprevádza. Zmocňuje sa ho hrôza, keď vidí brutálne zabitých a povraždených. Keď vidí fanatické skandovanie revolucionárov, zúrivý hnev v ich očiach a odhodlanie zabíjať. Keď vidí, že najmä mladí ľudia využívajú tieto veľké celospoločenské pohyby k ventilovaniu toho najúbohejšieho, čo sa v nich skrýva.

Pri pohľade na to si človek musí položiť otázku: Môže z takéhoto niečoho zísť naozaj čosi dobré? Môže zísť niečo dobré z fanatického pokrikovania, zo zúrivej nenávisti, zo zloby pripravenej k násilnosti, z brutality a krvi? Veď predsa veci dobré a pozitívne nemožno presadiť prostredníctvom zla a nízkosti? Alebo vari áno?

U nás, v stredoeurópskom priestore sa nedávne revolučné udalosti zaobišli bez podobného, viditeľného násilia, avšak dnes, po dvadsiatich rokoch sú zo spoločenského a politického vývoja rozčarovaní a sklamaní i tí, ktorí revolučné pohyby u nás svojho času viedli.

Svoje vnútorné sklamanie a roztrpčenie zvyčajne vyjadrujú slovami: Veď predsa takto sme si to vôbec nepredstavovali!

Takéto slová, plné sklamania zo smerovania spoločenského dania vyslovujú dnes u nás mnohí a je takmer isté, že sa s nimi stotožňuje i mnoho ľudí trebárs v Líbyi, a že toto trpké konštatovanie bude čoskoro aktuálne aj na Ukrajine.

Na jednej strane tu teda máme rozhodujúcu dobu nevyhnutných revolučných zmien, ktoré vyciťujú a dávajú do pohybu i tie najširšie masy obyvateľstva, bez ktorých podpory by sa takéto niečo nemohlo vôbec udiať. Na druhej strane tu však máme hlboké znechutenie a rozčarovanie z porevolučného spoločenského a politického diania.

Prečo je tomu tak a čo všetko sa za tým vlastne skrýva?

Je nepochybné, že žijeme naozaj vo zvláštnom období, v ktorom sa akoby vo vzduchu znášalo slovo „revolúcia“! Keď však to, čo visí vo vzduchu masy podporia a uskutočnia, časom dochádza k sklamaniu a horkému roztrpčeniu. Niečo preto niekde musí byť zlé a v niečom sa musí skrývať akási zásadná chyba!

Ľudia veľmi správne vyciťujú zásadnú nevyhnutnosť revolučných zmien, avšak oná revolúcia mala byť a má byť revolúciou úplne iného druhu. Má byť revolúciou ducha!

Má to byť uskutočnenie zásadnej revolučnej zmeny, avšak nie navonok, ale predovšetkým smerom do svojho vlastného vnútra! Je to doba, v ktorej má každý človek uskutočniť revolučnú zmenu seba samého! Revolučnú zmenu vlastného vnútorného života smerom k získaniu tých najvyšších, najvznešenejších a najušľachtilejších ľudských hodnôt.

Každý človek má teda revolučným spôsobom zušľachtiť svoje vlastné cítenie a myslenie. Jeho myslenie a cítenie, celý jeho vnútorný život má byť prestúpený iba hodnotami dobra, čestnosti, spravodlivosti, ľudskosti a ohľaduplnosti.

Ľudia sa majú stáť úplne inými! Novými a lepšími! Práve k tomuto nás nabáda revolučnosť doby! Práve týmto smerom sa mal tiež udiať onen zásadný celospoločenský porevolučný pohyb, pretože jedine takýmto novým spôsobom myslenia a jednania môže človek vybudovať nové spoločenské pomery, zodpovedajúce jeho vlastnej vnútornej revolučnej premene. Jedine za takýchto okolností by po rokoch neprišlo sklamanie a rozčarovanie, ale tak všetkými doteraz márne očakávané celospoločenské dobro. Lebo jedine iný, vnútorne nový a lepší človek môže vybudovať nové a lepšie spoločenské pomery.

Revolučná zmena vonkajších pomerov, bez revolučnej zmeny vlastného vnútra však musí ľuďom časom nevyhnutne priniesť trpkosť a rozčarovanie. A to preto, lebo zmenili iba svoje vonkajšie pomery, kým vnútorne zostali stále takí istí. Keďže ale zostali vo svojom vnútri stále takí istí, v skutočnosti sa nezmenilo vlastne nič! Stále tu preto máme presne tú istú prázdnotu, tú istú chamtivosť, tú istú nečestnosť, nízkosť a nespravodlivosť, ibaže v inom šate. Pochopme predsa, že ak ľudia vnútorne zostávajú takými istými, nijakou kozmetickou zmenou vonkajších pomerov sa v skutočnosti nič nezmení. Alebo presnejšie povedané, zmení sa, ale len navonok, kým podstata zostáva stále taká istá.

No a to je práve tým dôvodom, pre ktorý dnes mnohí ľudia cítia rozčarovanie. Rozčarovanie, ktoré budú rovnakým spôsobom zanedlho pociťovať i ľudia na Ukrajine. Veď v podstate to inak ani nemôže byť!

Revolúcia ducha!

Keď človek vidí hlasité skandovanie, keď vidí revolučné nadšenie, keď vidí hnev namierený proti niekomu, prerastajúci až do agresivity a násilia, a to všetko spojené s túžbou po zmene k lepšiemu chce sa mu hlasno zakričať: Ľudia, zmeňte seba samých! Práve k zeme seba samého zamerajte všetko svoje revolučné nadšenie! Zušľachtite a očistite svoje myslenie a cítenie! Naplňte ho dobrom, spravodlivosťou, čestnosťou, ohľaduplnosťou a čistotou! Staňte sa revolučným spôsobom úplne inými, lepšími a potom uvidíte, že sa začnú zlepšovať i vaše vonkajšie životné pomery a celkové dianie v spoločnosti.

Skutočnú a pravú revolúciu môžete totiž urobiť iba zvnútra navonok! Revolučnou zmenou iba čisto vonkajších pomerov bez zmeny seba samého nedosiahnete takmer vôbec ničoho. Veď ani nemôžete, pretože v zásade, v jadre sa vôbec nič nezmenilo. Lebo vy samotní ste sa vôbec nezmenili!

Svet stojí pred nevyhnutnosťou veľkej revolúcie! Nie však takej, akú sme vídali a vídame na televíznych obrazovkách, kde jedni bojujú proti druhým. Nemáme bojovať s inými, ale ten boj máme nasmerovať do svojho vnútra! Do vnútra nás samotných, proti našim vlastným chybám! Proti našej vlastnej nespravodlivosti, nečestnosti, nečistote, neušľachtilosti, bezohľadnosti a plytkosti. To je náš najúhlavnejší nepriateľ!

Svet stojí pred nevyhnutnosťou veľkej revolúcie! Revolúcie ducha! Pred nevyhnutnosťou revolučnej zmeny ľudského cítenia a myslenia! Pred nevyhnutnosťou revolučnej zmeny ľudského vnútorného života! Jedine takýto druh revolúcie ľuďom po rokoch neprinesie sklamanie, roztrpčenie a rozčarovanie ale naopak, toľko očakávaný rozkvet, vzostup a mier.

Jedine ten, kto dokáže pochopiť princíp skutočnej revolúcie a zrealizovať ho vo svojom vlastnom živote, jedine ten je človekom, ktorý prostredníctvom revolučnej zmeny vlastného vnútra a tým vlastne seba samého prispieva k zlepšeniu kvality života v našej spoločnosti i na celej zemi.